Moderný päťboj založil barón Pierre de Coubertin s úmyslom zachovať myšlienku antického päťboja - výchovu všestranného športovca a harmonický rozvoj osobnosti. Na rozdiel od antiky však vybral pre tento šport „moderné“ disciplíny: streľbu, šerm, plávanie, beh a jazdu na koni.
Po prvýkrát sa moderný päťboj predstavil v programe novovekých olympijských hier v Štokholme v roku 1912 a odvtedy nechýbal ani na jednej olympiáde. Pre svoju náročnosť bol moderný päťboj pôvodne športom armádnym a právo štartovať mali výlučne vyšší dôstojníci. Zakladateľ, francúzsky barón, totiž nepredpokladal, že by tento šport časom mohol pritiahnuť aj nežnejšie pohlavie. No z histórie vieme, že už v antických časoch prebiehali súťaže päťbojárok a moderné päťbojárky sa nedali zahanbiť ani v olympijskom programe. Svoju premiéru pod olympijskými kruhmi mali už v Sydney. Moderný päťboj je teda jedným z tradičných olympijských športov, aj keď sa, podobne ako mnohé iné športy, prispôsoboval požiadavkám doby a menil svoje pravidlá. Napríklad od roku 2009 nastáva významná zmena, kedy sa beh a streľba spájajú do kombinovanej disciplíny. Pretekár vybehne na strelnicu, v časovom limite zostrelí 5 terčov, beží jeden kilometer, potom znova 5 terčov, znova 1 kilometer, 5 terčov a dobieha do cieľa. Taktiež sa prešlo zo streľby vzduchovými zbraňami na streľbu s laserovou zbraňou.
Podoba olympijského moderného päťboja pre Olympijské hry v Londýne bola nasledovná. V divácky atraktívnej jednodňovej súťaži jednotlivcov sa predstavilo 36 mužov a 36 žien. Začali sa šermom s kordom, potom nasledovalo plávanie na 200 metrov a jazda na koni - parkúrové skákanie. Záverečnou disciplínou bola kombinácia behu na 3 kilometre a streľby. Bežecká disciplína prebieha takzvanou Gunderssonovou metódou, čo znamená, že pretekár, ktorý vedie po štyroch disciplínach, vybieha na trať ako prvý. Bodové rozdiely ostatných pretekárov sa prepočítavajú na rozdiely sekundové a podľa nich štartujú. Celkovým víťazom v modernom päťboji sa stáva pretekár, ktorý prebehne cieľom ako prvý..
